Milí žiaci!
Prajeme Vám príjemne prežité vianočné sviatky v kruhu rodiny a najbližších, veľa darčekov a pekné prázdniny!
Tešíme sa na Vás 8. januára 2013. A nezabudnite dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri zimných športoch aj zábave, aby sme sa po prázdninách opäť všetci stretli.
Vaši učitelia.
"Búvaj, Dieťa krásne, uložené v jasle, búvaj, búvaj, Pachoľa, milostivé Jezuľa!
Budeme ťa kolísať, abys´ mohol dobre spať" ...
V posledný deň školského vyučovania v roku 2012 sa na našej škole uskutočnilo vianočné stretnutie žiakov, rodičov, učiteľov a priateľov školy. Naši žiaci spolu s učiteľmi si pripravili pestrý vianočný program slova, zvykov, spevov a tancov. Veríme, že sme týmto spôsobom aj my prispeli k predvianočnej nálade. Pokojné a požehnané Vianoce!
S príchodom adventu sa chodbami našej školy niesla atmosféra blížiacich sa Vianoc. Fantázii, kreativite a zručnostiam žiakov sa medze nekladli. Výsledkom boli nápadité a krásne výrobky, ktoré predávali na Vianočných trhoch. Žiaci so svojimi učiteľmi peknými výrobkami zaujali všetkých navštevníkov a kupujúcich.
Spôsobom známym v každej kresťanskej rodine, si dnes žiaci a učitelia školy pripomenuli, že sa blíži nanovo čas, o ktorom hovorí i Sväté písmo:
"Pripravte cestu Pánovi." (Mk 1,3)
Adventný veniec nám bude i v triedach pripomínať, že čas narodenia malého Ježiška sa blíži. Máme nádej, že tento milostivý čas prežívaš intenzívnejšie aj Ty!
..Milujeme Mikuláša, lebo sladké dary znáša.
Mikuláš, Mikuláš, bol som dobrý, čo mi dáš?..
Dnes do našej školy zavítal - kto iný ako Sv. Mikuláš. Žiakom by sa určite páčilo, keby Sv. Mikuláš chodil k nám do školy častejšie, nielen keď má svoj sviatok. Žiaci sa dnes neučili, ale Sv. Mikulášovi predviedli krásny program. A kedže deti boli počas celého roka veľmi dobré, čakal ich aj balíček plný sladkostí.
Dňom Charity je sviatok Sv. Alžbety Durínskej, ktorá je patrónkou Charity na Slovensku. Tento sviatok pripadá na 17. november. Naša škola aj tento rok uskutočnila dňa 20. novembra 2012 Deň otvorených dverí pri príležitostí sviatku Dňa Charity. V škole žiaci a učitelia pripravili prehliadku priestorov, rôzne atrakcie a programy.
"Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata,
premaľúva celý sad, zletel vietor šiky – miky,
hojdá všetky konáriky, vraj by stromy zobliecť rád."
Ako už sa stalo našou tradíciou aj tento školský rok sme zorganizovali podujatie pod názvom „Deň jesene“. Keďže si nás už jeseň celkom opantala, priniesli sme si kúsok jesene aj do našej školy. Vytvorili sme krásne práce a dekorácie, ktoré nám skrášlili triedy a priestory školy.
Mesiac október patrí úcte k modlitbe svätého ruženca. Nemali by sme na modlitbu svätého ruženca zabúdať počas celého roka.
Modlitba svätého ruženca je pre každého. Je taká ľahká, že jej porozumie dieťa, aj vzdelaný človek. Nájde v nej hlboké myšlienky, keď sa duša ponára do hĺbky tajomstiev. Tie nám pripomínajú život a skutky nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, od jeho narodenia, pôsobenia až po víťazné vzkriesenie i oslávenie, ale i oslávenie jeho Matky. Svätý Otec Ján Pavol II. povedal: " Táto modlitba je neprestajné vzdávanie chvály a neprestajné prednášanie prosieb Panne Márii, aby sa prihovárala za nás, za biednych hriešnikov, v každej chvíli nášho života až po hodinu našej smrti" .
Školský rok 2012/2013 sme začali účasťou na svätej omši v budove našej školy. Slávnostnú svätú omšu celebroval duchovný správca SpKCH ThLic. Vladislav Saniga. Po jej skončení sa nám prihovorila pani riaditeľka a privítala v priestoroch školy všetkých – deti, žiakov, ich rodičov a zamestnancov. Slávnostné stretnutie zakončil diecézny riaditeľ SpKCH PhDr. Ing. Pavol Vilček krátkym príhovorom. Takto posilnení, plní odhodlania sme sa my žiaci posadili do školských lavíc. Nasledujúcich 10 mesiacov nás čaká veľa učenia a množstvo práce. Bude to čas získavania vedomostí, odborného i duchovného rastu v duchu evanjelia a katolíckej viery.
Naše tretiaci z Praktickej školy- Bučáková Slávka, Javorský Patrik, Kopčák Juraj, Pápaiová Marcela, Richvalská Radoslava, Španko Denis veľmi úspešne absolvovali záverečné skúšky z praktických činností ako bola príprava jedál a práca v dielňach. Srdečne im všetci blahoželáme a prajeme veľa úspechov. Fotky z priebehu skúšok: https://picasaweb.google.com/114900087611753609129/ZaverecneSkuskyPra ktickejSkolySNV2012
„Kto miluje Nepoškvrnenú obetavo, ten sa spasí, posvätí a iným k posväteniu pomôže.“
(sv. Maximilián Mária Kolbe)
Spišská katolícka charita je zriaďovateľom Špeciálnej základnej školy a Praktickej školy sv. Maximiliána Mária Kolbeho v Spišskej Novej Vsi. V škole sa vzdelávajú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mentálnym a viacnásobným postihnutím.
Patrónom školy je sv. Maximilián Mária Kolbe, vlastným menom Rajmund, poľský minorita, veľký ctiteľ Nepoškvrnenej Panny Márie. Rajmund Kolbe sa narodil v Zduňske Woli v Poľsku 7. januára 1894. Už od detstva mal túžbu zasvätiť svoj život službe Bohu. V desiatom roku mal prorocké zjavenie Panny Márie, ktorá mu ukázala dve koruny: bielu a červenú a povedala mu, aby si z nich jednu vybral. Biela koruna je čistota a červená mučeníctvo. On povedal, že chce obidve. Tieto koruny naznačovali jeho budúci čistý život a mučeníctvo. V roku 1911 zložil Rajmund jednoduché rehoľné sľuby a prijal meno Maximilián. Keď predstavení spoznali jeho nadanie poslali ho do františkánskeho medzinárodného kolégia do Ríma, kde najprv študoval filozofiu na pápežskej Gregoriánskej univerzite (1912-1919) a získal doktorát z filozofie a teológie. Už počas štúdia založil svetové mariánske združenie nazvané „Militia Immaculatae“ – Milícia Nepoškvrnenej. Celý jeho ďalší život zostal spojený a zaujatý šírením a budovaním tohto mariánskeho hnutia. Hlavnými cieľmi hnutia boli: osobná svätosť členov hnutia, obrátenie hriešnikov a tých, čo sú od katolíckej Cirkvi odlúčení. Otec Maximilián býval vo františkánskom kláštore v Krakowe, kde vyučoval filozofiu a cirkevné dejiny v tamojšom seminári. V roku 1922 začal v Krakowe vydávať mesačník Rytier Nepoškvrnenej. Jedine otcovi Maximiliánovi patrí zásluha na založení prvého „Mesta Nepoškvrnenej“ v Poľsku (Niepokalanow) v r. 1927. V roku 1929 založil Malý misijný seminár. S cieľom Milície Nepoškvrnenej: výstavba celého sveta podľa Krista skrze Nepoškvrnenú – roku 1930 podnikol misijnú cestu do Japonska. Tu založil misijnú stanicu v Nagasaki a vrátil sa do vlasti na provinciálnu kapitulu, ale onedlho znova cestoval do Japonska. V r. 1931 bol posvätený kláštor v Nagasaki. Otec Maximilián túžil založiť mnoho iných miest Nepoškvrnenej na svete, podľa vzoru prvého (v roku 1931 zakladá „Niepokalanow“ v Nagasaki). Keď sa v roku 1936 vrátil z Japonska, provinciálna kapitula mu zverila správu poľského Niepokalanowa. Niepokalanow bol nielen centrom Milície Nepoškvrnenej v Poľsku, ale odtiaľ financoval aj japonské misie. V r. 1938 bolo v Niepokalanowe okolo 800 rehoľníkov.
Po páde Poľska do nemeckých rúk, 19. septembra 1939 boli otec Maximilián aj s inými rehoľníkmi odvedení z Niepokalanowa do tábora Lamsdorf a do Ostrezeszova, po čase boli prepustení, ale vrátili sa do spustošeného mestečka Niepokalanow. V roku 1941 otca Maximiliána spolu so štyrmi bratmi po druhý raz odvliekli do väzenia v Paviaku a odtiaľ do koncentračného tábora v Oswienčime. V tábore mal číslo 16670. Tam otec Maximilián podstúpil strašné sužovania, ktoré však znášal s hrdinskou trpezlivosťou a s úsmevom na tvári. Útek jedného poľského väzňa z bloku č. 14, kam bol zadelený aj otec Maximilián, otriasol celým táborom. Podľa zákona platného v koncentračných táboroch, desiati z toho bloku mali byť na výstrahu odsúdení na trest smrti hladom. Medzi desiatimi vybratými bol aj väzeň František Gajowniczek, ktorý nariekal, lebo mal doma ženu a deti. Otec Maximilián hlboko prežíval muky svojho suseda a rozhodol sa vystúpiť z radu a ísť namiesto neho. Veliteľ ponuku otca Maximiliána prijal, hoci to nebolo zvykom. Nemecký vojak odviedol desiatich do podzemného bunkra, aj otca Maximiliána. Keď bunker hladu po asi troch týždňoch otvorili, boli na žive iba štyria, medzi nimi aj otec Maximilián. Veliteľstvo tábora potrebovalo bunker pre iných odsúdených, preto podľa zaužívaných zvyklostí im dali injekciu s kyselinou karbolovou, aby urýchlili ich smrť. Podľa svedectva Dr. Zubrického, otec Maximilián sa usmial na vraha, ktorý mu dával smrtiacu injekciu a vysloviac sladko „Ave Mária“ dodýchal. Bola práve vigília sviatku Nanebovzatia Panny Márie, 14. august 1941. Na druhý deň jeho telesné pozostatky spálili v krematóriu.
Chýr o otcovi Maximiliánovi Kolbemu sa veľmi rýchlo šíril po celom svete a všade vyvolal obdiv a povzbudenie.
Dňa 10. októbra 1982, bol bývalý väzeň číslo 16670 v Ríme Jánom Pavlom II. slávnostne vyhlásený za svätého. Na kanonizácii bol prítomný aj 81 – ročný František Gajowniczek, pre ktorého otec Maximilián Mária Kolbe obetoval svoj život. František Gajowniczek zomrel v roku 1995 obklopený svojou rodinou. Je pochovaný na cintoríne v Niepokalanowe.
V dňoch 28. 5. a 29. 5. 2012 zamestnanci Spišskej katolíckej charity spolu s J. E. Mons. Štefanom Sečkom, spišským sídelným biskupom a žiakmi Špeciálnej základnej školy a Praktickej školy sv. M. M. Kolbeho putovali po stopách sv. Maximiliána. Navštívili koncentračný tábor Oswienčim a celu - pietne miesto otca Maximiliána. Sprítomnili si utrpenie väzňov koncentračných táborov. V Krakowe navštívili kláštor minoritov, kde sv. Maximilián žil a pôsobil. Vo františkánskom kostole, v kaplnke Semembolestnej Panny Márie otec biskup slúžil sv. omšu. Vo večerných hodinách účastníci púte navštívili Łagiewniki - svätyňu Božieho milosrdenstva a tiež sa obohatili duchovnosťou, históriou a kultúrou Krakowa.
Otec Maximilián Mária Kolbe svojim príkladným a svätým životom inšpiruje mnohých kresťanov, nielen zamestnancov a žiakov Špeciálnej základnej školy a Praktickej školy sv. M. M. Kolbeho ale aj ďalších zamestnancov Spišskej katolíckej charity, príbuzných a priateľov. Preto požiadal J. E. Mons. Štefan Sečka, spišský sídelný biskup a prezident Spišskej katolíckej charity otca gvardiana Kláštora minoritov v Niepokalanowe, Stanisława M. Piętku, o relikvie sv. Maximiliána. Otec gvardian Stanisław M. Piętka jeho žiadosti vyhovel a relikvie sv. Maximiliána mu slávnostne odovzdal 29. mája 2012 v Niepokalanowe. Bol to deň po výročnom dni deportácie otca Maximiliána do koncentračneho tábora v Oswienčime. Relikvie sv. Maximiliána budú uložené v biskupskej kaplnke v Spišskej Kapitule, do času, kým v areáli školy bude kaplnka vystavaná. Prostredníctvom relikvií budeme prosiť sv. Maximiliána o orodovanie u Nebeského Otca.
1. jún opäť patril všetkým deťom. Naši učitelia pripravili rôzne stanovištia, pri ktorých si deťi mohli skúsiť aké je byť indiánom. Na záver, po krátkom vyhodnotení nasledovala zábava.
Dňa 15. mája naše deti spolu s učiteľmi potešili svoje mamičky pekným programom, v ktorom sa poďakovali za ich lásku a starostlivosť. Mamičky boli obdarované darčekmi od svojich deti a chutnými koláčikmi.
Po veľkonočných prázdninách sme si v našej škole s deťmi a rodičmi pripomenuli udalosti Veľkej Noci. Po krátkom predstavení o Veľkej Noci ktoré si pripravili učitelia spolu s deťmi sme si pochutnali na výborných veľkonočných jedlách.
Po dlhšom čase, sme si pripomenuli život nášho patróna školy sv. Maximiliána Mária Kolbe. V akadémii ktorú si prpravili naši pedagógovia a deti, sme v krátkosti mali možnosť nahliadnúť do jeho života. Všetkým sa toto predstavenie páčilo a patrične ho aj odmenili dlhým potleskom. Sv. Maximilián Mária Kolbe - oroduj za nás
Obdobie fašiangov sme slávnostne ukončili aj v našej škole veselou zábavou v karnevalových maskách. Deti so svojimi učiteľmi predstavovali rôzné hudobné skupiny, ktoré na konci predstavovania boli odmenené sladkosťou . A samozrejme na fašiangovej zábave nechýbali aj chutné šišky a rôzné iné dobroty, na ktorých sme si všetci s radosťou pochutnali.
Pred odchodom na vianočné prázdniny sme sa rozlúčili akadémiou. Na vianočnej akadémii odzneli krásne pesničky, básničky . Najväčšou radosťou našich detí bolo rozbaľovanie darčekov a maškrtenie na chutných vianočných dobrotách. Na výbornej kapustnici si pochutnali aj naši rodičia.
Deň pred svojím sviatkom navštívil sv. Mikuláš aj našu školu a odmenil všetkých žiakov za vzorné správnanie a krásne básničky i piesne balíčkami plnými dobrôt.
Stužková slávnosť patrí medzi nezabudnuteľné okamihy v živote. Vo svojich spomienkach si ju uchovajú aj naši šiesti žiaci Praktickej školy. Priebeh slávnosti mal podobný ráz ako stužkové na iných školách. Rozžiarené oči 6 mladých ľudí dávali tušiť, že celé podujatie vnímali veľmi emotívne. Rodičia neskrývali hrdosť i dojatie pri pohľade na ne. Celý foto album p. učiteľky Mgr. Martiny Hanusovej si možete pozrieť na tomto odkaze : http://picasaweb.google.com/114900087611753609129/NasaStuzkova2011?authkey=Gv1sRgCK7fhISB6fXbPg záznam v TV RETUTA http://www.snv.sk/index.php?tvarchiv=1&videoID=111205-2
Powered by aSc EduPage
