„Kto miluje Nepoškvrnenú obetavo, ten sa spasí, posvätí a iným k posväteniu pomôže.“
(sv. Maximilián Mária Kolbe)
Spišská katolícka charita je zriaďovateľom Špeciálnej základnej školy a Praktickej školy sv. Maximiliána Mária Kolbeho v Spišskej Novej Vsi. V škole sa vzdelávajú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s mentálnym a viacnásobným postihnutím.
Patrónom školy je sv. Maximilián Mária Kolbe, vlastným menom Rajmund, poľský minorita, veľký ctiteľ Nepoškvrnenej Panny Márie. Rajmund Kolbe sa narodil v Zduňske Woli v Poľsku 7. januára 1894. Už od detstva mal túžbu zasvätiť svoj život službe Bohu. V desiatom roku mal prorocké zjavenie Panny Márie, ktorá mu ukázala dve koruny: bielu a červenú a povedala mu, aby si z nich jednu vybral. Biela koruna je čistota a červená mučeníctvo. On povedal, že chce obidve. Tieto koruny naznačovali jeho budúci čistý život a mučeníctvo. V roku 1911 zložil Rajmund jednoduché rehoľné sľuby a prijal meno Maximilián. Keď predstavení spoznali jeho nadanie poslali ho do františkánskeho medzinárodného kolégia do Ríma, kde najprv študoval filozofiu na pápežskej Gregoriánskej univerzite (1912-1919) a získal doktorát z filozofie a teológie. Už počas štúdia založil svetové mariánske združenie nazvané „Militia Immaculatae“ – Milícia Nepoškvrnenej. Celý jeho ďalší život zostal spojený a zaujatý šírením a budovaním tohto mariánskeho hnutia. Hlavnými cieľmi hnutia boli: osobná svätosť členov hnutia, obrátenie hriešnikov a tých, čo sú od katolíckej Cirkvi odlúčení. Otec Maximilián býval vo františkánskom kláštore v Krakowe, kde vyučoval filozofiu a cirkevné dejiny v tamojšom seminári. V roku 1922 začal v Krakowe vydávať mesačník Rytier Nepoškvrnenej. Jedine otcovi Maximiliánovi patrí zásluha na založení prvého „Mesta Nepoškvrnenej“ v Poľsku (Niepokalanow) v r. 1927. V roku 1929 založil Malý misijný seminár. S cieľom Milície Nepoškvrnenej: výstavba celého sveta podľa Krista skrze Nepoškvrnenú – roku 1930 podnikol misijnú cestu do Japonska. Tu založil misijnú stanicu v Nagasaki a vrátil sa do vlasti na provinciálnu kapitulu, ale onedlho znova cestoval do Japonska. V r. 1931 bol posvätený kláštor v Nagasaki. Otec Maximilián túžil založiť mnoho iných miest Nepoškvrnenej na svete, podľa vzoru prvého (v roku 1931 zakladá „Niepokalanow“ v Nagasaki). Keď sa v roku 1936 vrátil z Japonska, provinciálna kapitula mu zverila správu poľského Niepokalanowa. Niepokalanow bol nielen centrom Milície Nepoškvrnenej v Poľsku, ale odtiaľ financoval aj japonské misie. V r. 1938 bolo v Niepokalanowe okolo 800 rehoľníkov.
Po páde Poľska do nemeckých rúk, 19. septembra 1939 boli otec Maximilián aj s inými rehoľníkmi odvedení z Niepokalanowa do tábora Lamsdorf a do Ostrezeszova, po čase boli prepustení, ale vrátili sa do spustošeného mestečka Niepokalanow. V roku 1941 otca Maximiliána spolu so štyrmi bratmi po druhý raz odvliekli do väzenia v Paviaku a odtiaľ do koncentračného tábora v Oswienčime. V tábore mal číslo 16670. Tam otec Maximilián podstúpil strašné sužovania, ktoré však znášal s hrdinskou trpezlivosťou a s úsmevom na tvári. Útek jedného poľského väzňa z bloku č. 14, kam bol zadelený aj otec Maximilián, otriasol celým táborom. Podľa zákona platného v koncentračných táboroch, desiati z toho bloku mali byť na výstrahu odsúdení na trest smrti hladom. Medzi desiatimi vybratými bol aj väzeň František Gajowniczek, ktorý nariekal, lebo mal doma ženu a deti. Otec Maximilián hlboko prežíval muky svojho suseda a rozhodol sa vystúpiť z radu a ísť namiesto neho. Veliteľ ponuku otca Maximiliána prijal, hoci to nebolo zvykom. Nemecký vojak odviedol desiatich do podzemného bunkra, aj otca Maximiliána. Keď bunker hladu po asi troch týždňoch otvorili, boli na žive iba štyria, medzi nimi aj otec Maximilián. Veliteľstvo tábora potrebovalo bunker pre iných odsúdených, preto podľa zaužívaných zvyklostí im dali injekciu s kyselinou karbolovou, aby urýchlili ich smrť. Podľa svedectva Dr. Zubrického, otec Maximilián sa usmial na vraha, ktorý mu dával smrtiacu injekciu a vysloviac sladko „Ave Mária“ dodýchal. Bola práve vigília sviatku Nanebovzatia Panny Márie, 14. august 1941. Na druhý deň jeho telesné pozostatky spálili v krematóriu.
Chýr o otcovi Maximiliánovi Kolbemu sa veľmi rýchlo šíril po celom svete a všade vyvolal obdiv a povzbudenie.
Dňa 10. októbra 1982, bol bývalý väzeň číslo 16670 v Ríme Jánom Pavlom II. slávnostne vyhlásený za svätého. Na kanonizácii bol prítomný aj 81 – ročný František Gajowniczek, pre ktorého otec Maximilián Mária Kolbe obetoval svoj život. František Gajowniczek zomrel v roku 1995 obklopený svojou rodinou. Je pochovaný na cintoríne v Niepokalanowe.
V dňoch 28. 5. a 29. 5. 2012 zamestnanci Spišskej katolíckej charity spolu s J. E. Mons. Štefanom Sečkom, spišským sídelným biskupom a žiakmi Špeciálnej základnej školy a Praktickej školy sv. M. M. Kolbeho putovali po stopách sv. Maximiliána. Navštívili koncentračný tábor Oswienčim a celu - pietne miesto otca Maximiliána. Sprítomnili si utrpenie väzňov koncentračných táborov. V Krakowe navštívili kláštor minoritov, kde sv. Maximilián žil a pôsobil. Vo františkánskom kostole, v kaplnke Semembolestnej Panny Márie otec biskup slúžil sv. omšu. Vo večerných hodinách účastníci púte navštívili Łagiewniki - svätyňu Božieho milosrdenstva a tiež sa obohatili duchovnosťou, históriou a kultúrou Krakowa.
Otec Maximilián Mária Kolbe svojim príkladným a svätým životom inšpiruje mnohých kresťanov, nielen zamestnancov a žiakov Špeciálnej základnej školy a Praktickej školy sv. M. M. Kolbeho ale aj ďalších zamestnancov Spišskej katolíckej charity, príbuzných a priateľov. Preto požiadal J. E. Mons. Štefan Sečka, spišský sídelný biskup a prezident Spišskej katolíckej charity otca gvardiana Kláštora minoritov v Niepokalanowe, Stanisława M. Piętku, o relikvie sv. Maximiliána. Otec gvardian Stanisław M. Piętka jeho žiadosti vyhovel a relikvie sv. Maximiliána mu slávnostne odovzdal 29. mája 2012 v Niepokalanowe. Bol to deň po výročnom dni deportácie otca Maximiliána do koncentračneho tábora v Oswienčime. Relikvie sv. Maximiliána budú uložené v biskupskej kaplnke v Spišskej Kapitule, do času, kým v areáli školy bude kaplnka vystavaná. Prostredníctvom relikvií budeme prosiť sv. Maximiliána o orodovanie u Nebeského Otca.
